Žeby som bola spisovateľka?

13. července 2017 v 16:47 | Pati |  Sny z oblakov :) :(
Ako každý môj sen, aj teto sa začína už v deji. Bola som so svojimi spolužiakmi. Nachádzali sme sa v miestnosti a nad nami bolo schodisko, niekoľko poschodí vysoké. Väčšina ľudí sa rozpravala medzi sebou, ja som však sedela naboku a písala.
Tajne som pisala knižky a zrazu niekto si jednu z mojich knižiek zobral do ruky a ukázal to ďalsí. Zrazu to čítala celá trieda. Všetci ma chválili, keď náhle som sa ocitla na poschodí v sklade. Nikto tam nebol. Zišla so dole, ale už si ma nikto nevšímal. Rozmýšľala som čim zaujať...
No v tom momente so sa ocitla v ďalšom case. Rozprávala som sa pred obrovským spoločným stanom s jednou blondinou a nahlas sme sa tak smiali, že sa na nás ľudia pozerali čo robíme. V stane už niektori ležali a spali. Ale ešte bolo poobede, takže spať sa mi nechcel.Obsadila som si miesto v stane a ďalej rozprávala. Pridal sa k nám jeden chalan,ktorý tam práve prišiel. Celý čas sa usmieval ako slniečko. Potom sme zo stanu vyšli a nikto si ma nevšímal.Presne ako s predtým. Rozmýšľala som opäť čím zaujať. Napadlo mi zasa napísať knižku. Tentoraz som uz nechcela začať textom.. Kde bolo, tam bolo , ako to poznali z mojej tvorby. Ale chcela som príst s niečim originálnejším. Stála som v rade. Kamarát držal zasebou nastruhanú kôru s cukiny. V tom, keď som sa na to zadívala, začalo mi ísť písanie samo. Keď som mu to povedala iba sa smial a držal mi to. Stačilo mi pozerať sa na ich líniu a písmenká len tak nabiehali. Pisala som a pisala... Či som dopísala to neviem, sen sa rozplynul.
 

Jeden z najhorších dní…

8. června 2017 v 21:39 | Pati |  Príbehy
Všetko to začalo už v noci. Mala som veľmi divné sny.

Kamarátka pracovala ako fotografka, ale nechcela vlastný ateliér, tak chodil ku kadejakým ľudom pracovať. Stretla som ju vo vlaku, bola akurát s jej vedúcou. Pozdravili sme sa a povedala mi kam ide. Mne sa to veľmi nepáčilo, tak som jej povedala môj názor, ale nechcela som jej zle, tak som ju tam nechala ísť. Vystúpila som tam kde ona. Išlo tam veľa dievčat. Pomaly som sa zakrádala za nimi, aby ma kamarátka nevidela. Schovala som sa za auto a všetky baby vošli dnu. Potom som počula niekoho vonku, že hovorí o tom, že ten chlapík už niekoho zabil. Zrazu pár báb vybehlo a pozrela som sa dnu a videla som tam kamarátku. Muž bol ozbrojený. Utekala som za ňou a snažila som sa muža nejak zaujať. Medzi tým ako som ho ovplyvňovala, kamarátka utekala preč. Kamarátke sa podarilo zavolať pomoc a tak prišli policajti. Potom som už len s kamarátom chodila po obchodnom centre a zrazu sa objavila na kúpalisku, kde začali natáčať nejakú reláciu a nechceli nás pustiť preč. Bolo to na konci mesta, takže už ani nešiel žiaden autobus. Potom som sa zobudila a všetko to začalo...

Zima-Teplo/Teplo-Zima

2. června 2017 v 19:33 | Pati |  Vysvetlivky

Zima a zrazu teplo?

Ešte pred pár dňami si pamätám, že nám bola zima a chodili sme v kabátoch. Teraz sa topíme aj vo vlastnej koži. Príroda si pre nás pripravili neskutočne veľké teplotné výkyvy. To však nie na každého dobre vplýva. Bolesti hlavy, únava, problémy s dýchaním a mnohé ďalšie problémy. Trápi to najmä tých starších, ktorý by si mali dávať naozaj pozor.

Čo robiť v teple?

Doteraz som bola skôr ten nočný vták, čo ráno dlho spí a v noci je dlho hore, no vďaka týmto teplám som si to prehodila. Ráno som skoro hore, aby som všetko stihla a poobede už len doma si porobím veci, aby som sa nemusela pariť na tom slnku. Ráno býva celkom príjemné, no potom to už ide dole vodou. Človek spraví pár krokov a už je neskutočne spotený a zo slnka aj neskutočne unavený.

Jedinou pomocou v tomto počasí je hlavne voda, či už sa ísť niekde okúpať alebo piť veľmi veľa tekutín, aby telo nebolo dehydrované. Taktiež treba pokrievku hlavy. Veľa ľudí toto podceňuje a myslí si, že šiltovku či klobúk nepotrebuje a potom sa čudujú, že ich bolí hlava. Slnko je dosť nebezpečné a môže spôsobiť aj vážne ochorenia. Tiež o nich nemusí dlhý čas nič nevedieť a potom sa nám zrazu objavia ako veľký problém, no vtedy už je neskoro.
 


Veľa povinností a Šťasntný nový rok 2017

31. prosince 2016 v 12:17 | Pati |  Vysvetlivky
Tak ako som to spomínala už niekoľko krát, na blog mi neostáva veľa času resp. žiaden. Venujem sa fotografovaniu, priateľom, sem tam mám brigády, vzdelávam sa, robím si stránku a popritom ešte domácnosť a iné povinnosti. Skŕatka je toho strašne moc. Možno raz za čas, keď si nájdem čas alebo ma chytí básnické črevo sem nieco pridám.
Čoskoro je tu už nový rok 2017, preto by som vám chcela popriať všetko dobré, veľa písania, blogovania, veľa úspechov. Rok 2016 mi prešiel strašne rýchlo, ani som sa nestihla poriadne spamätať a už tu je 2017. Prajem ešte krásny silvester ;)

Nezvyčajná návšteva

23. listopadu 2016 v 13:05 | Pati |  Sny z oblakov :) :(
Bolo už neskoro večer. Slnko už dávno zapadlo a na oblohe sa už usmieval mesiac. Nočný život v meste sa práve začal a ja som už išla smerom domov. Okolo mňa prešlo veľa divných ľudí, ale nevšímala som si ich. V tom som uvidela sestru, ktorá trielila do mesta na bicykli. Pozdravila som ju a ona išla ďalej. Videla som ako divný chlapík išiel na bicykli a stále sa otáčal na mňa. Zrýchlila som do kroka. Pri ceste som videla ako jeden bezdomovec leží. Vyzeral dosť zle. Všimla som si, že je napitý, mal pri sebe aj flašku. Našťastie som bola v dostatočnej vzdialenosti od neho, takže si ma nestihol všimnúť. Keď tu zrazu som videla ako mu tečie krv z hlavy a vyzeral na odpadnutie. Niekto tam hneď pribehol a pomohol. Hneď sa okolo neho zbehlo veľa ľudí. Ja som sa ponáhľala domov. Prišla som domov, že poviem môj príbeh čo som zažila. Keď som prišla do izby skoro ma šlakrafilo. Ten bezdomovec sedel na mojej stoličke a ogrcal koberec a môj stól. Išla som to hneď povedať a na to mi povedali, len že to si umyjem, že to nič neni. Zrazu sa zvalil do skrine, kde som mala oblečenie. Na vlasoch mal ešte kúsok krvy a zbytky z vracania a to utrel do mojich tričiek. Prišlo mi z toho zle. Oni ho poslali do vane, nech sa okúpe. Pozrela som sa na tu pohromu v izbe a nechcelo sa mi to veriť. Totálna pohroba. Izba strašne smrdela a ani sa mi ničoho nechcelo chytať. Potom som sa zobudila a dúfala, že to bol len sen.

Opäť sa stretávame...

19. listopadu 2016 v 12:04 | Pati |  Sny z oblakov :) :(
S celou rodinou sme prišli do obchodného centra. Neviem vôbec v akom meste to bolo, nepoznala som to. Bolo to niečo nové. Spolu so sestrou sme zavítali do jedného obchodu, kde mali oblečenie. Babka s mamou a dedom zatiaľ išli do potravín. Našli sme si tam naozaj pekné kúsky, ale nevedeli sme sa rozhodnúť, že ktoré. Tak sme čakali kým prídu za nami. Pochvíli prišli a hneď sme im začali ukazovať kúsky. Bolo ich cekom dosť. Nechala som im nech mi to kúpia a ja že zatiaľ pôjdem pozrieť iné obchody. Všimla som si, že akurát tam robil autogramiádu Robo Mikla. Dávno stratená hviezda superstar. No potom som si kúsok pred ním všimla jednu tvár. Veľmi dobre som ju poznala a dlho sme sa nevideli. Sedel tam usmiaty a niečo predával. Na ten úsmev sa nedá zabudnúť, aj po takej dlhej dobe. Keď som sa lepšie pozrela vedľa neho sedel ďalší spolužiak. Vyzeral presne tak isto ako v škole. Ani trochu sa nezmenil. Obaja tam sedeli, rozprávali sa a ponúkali čosi ľudom. Ani som sa nepozrela čo. Neviem, ale akosi ma to nezaujímalo. Zabudla som aj kam som chcela ísť. Už som bola takmer pred nimi, takže otočiť som sa nemohla, to by bolo moc nápadne. Prešla som okolo nich a zahrala, že ich nevidím a pozerala som sa presne na opačnú stranu, kde bol obchod. Vykračovala som ráznym krokom a sebavedome.

Keby ľudia boli roboti

14. listopadu 2016 v 20:00 | Pati |  Na zamyslenie
Ľudia sú naozaj zložité stvorenia. Často sa v nich človek nevyzná. Raz konajú tak, inokedy tak, podľa nálady. V porovnaní s umelou inteligenciou sme naozaj zložitý, pretože roboti a podobné stvorenia majú preprogramované určité veci. Preto nemenia z ničoho nič svoje rozhodnutia. Často však nechápeme prečo je tomu tak. Niekedy ani samotný človek, ktorý sa tak správa to nevie. Jednoducho sa v tej chvíli tak cítil, mal takú náladu. No občas to môže byť naozaj zraňujúce. Keď vám vynadá a vaše cesty sa v tej chvíli rozpŕchnu, potom sa snaží všetko to zahladiť, ale jazvy ostanú navždy. Je to ako, keď spadnete s bicykla a rozbijete si koleno. Zabudnete na to, ale jazva vám ostane navždy a vždy pri pohľade na ňu si na to spomeniete.

Príroda sa mení na zimnú krajinu

12. listopadu 2016 v 18:57 | Pati |  Básničky z ručičky
Slnečné lúče ju hladili po tvári
a pritom nepríjemné ožarovali jej oči.
Bol to príjemný, hrejivý pocit,
ale aj tak cítila, že jej je zima.
Krajina bola navôkol obsypaná snehom,
no na oblohe ani mráčika.
Hoci jej bola zima,
cítila sa dobre.
Ten hrejivý pocit slnka ju dokázal natoľko ohúriť,
že tu nepríjemnú zimu nepripustila k sebe.

Búrlivý víkend

8. listopadu 2016 v 17:41 | Pati |  Príbehy
Začala to hneď v sobotu ráno. Mala som nachystané, že stihnem spraviť viacej veci, ale nakoniec to nejako rýchlo ušlo. Našťastie som sa stihla ešte trocha vyspať. Najedla som sa, poobliekala, nachystala a išla na koncert. Tam som sa mala stretnúť s kamarátkou a kamarátom. Prišla som prvá. Hneď pri vchode mi povedali, že im ešte nejde elektrina, tak som si musela chvíľu počkať. Asi za takých 10 min. prišla kamarátka a aj kamarát. Pozdravili sme sa a začali rozprávať. Podozvedala som sa nové veci. Asi sa 5 min. začali púšťať do vnútra. Do sály ešte nepúšťali, tak sme si išli kúpiť niečo na pitie a sadli si k stolu. Hrala tam hudba pekne nahlas, takže sa nám tam nedalo rozprávať. Tak sme sa začali hrať hru s kreslením na papier. Ešte som také niečo nehrala, ale bola to zábava. Dozvedela som sa, že by som sa mala zapísať na kurz kreslenia, lebo nikto nevie po mne uhádnuť, čo som vlastne nakreslila. Keďže nás tam stále bolo 5 a pol, tak sme dali ďalšie kolo pitia. Kamarát najskôr, že nebude piť a potom hneď 2 poháriky. Asi za hodinku za hodinku začal tanečný workshop. Už tam nejaký ľudia tancovali. Najskôr so mnou nikto nechcel ísť, ale potom nakoniec išiel kamarát. Tak sme si dobre zatancovali. Kamarátka sa na nás pozerala. Ale celkom nám to dobre išlo. Potom sme si išli zasa sadnúť a už tam bolo kopec ľudí. Čakanie na pitie už bolo dlhšie. Za pár minút už prišla ďalšia skupina a nahrnuli sme sa dnu. Začali hrať a všetci začali tancovať. Tancovali sme asi hodinku. Potom sme si dali pauzu. Prišli sme si ešte zatancovať na 2 pesničky a potom prišla akrobatka. Bola neuveriteľná. Ľudia jej začali pod nohy hádzať drobné. Tak si aj zarobila. Potom sme sa išli napiť a začala moja obľúbená skupina. Išli sme dopredu. Hneď ako tam prišli, celý klub ožil a všetci začali tlieskať a skákať.


Cesty jsou zvázané

4. listopadu 2016 v 14:16 | Pati |  Príbehy
V lete som spomínala, že som bola aj na výlete v Čechách. Neviem prečo, ale za tie 3 dni čo som bola v Prahe sa na mňa tá čeština nalepila a mala som chuť hovoriť po česky. Niekedy som si to ani neuvedomovala. Ale keď čeština znie tak dobre. Aj keď sme si s Čechmi tak blízko, v jazyku to je rozdielne. Síce si rozumieme, ale aj tak máme inú výslovnosť a inú mäkkosť - tvrdosť jazykov. Keď som prišla do Čiech, mala som pocit, že som v inom svete. Hoci je to naozaj blízko nás. Stačí prejsť hranice a hneď zistíte rozdiely. Možno je to len môj pocit alebo som mala naozaj šťastie, ale v Čechách som si s ľuďmi viacej rozumela ako tu. Cítila som sa tam lepšie a ľudia boli naozaj priateľský. Za ten krátky čas čo som tam strávila som mala neúrekom nápadníkov, čo tu u nás nehrozí. Tu je pár a väčšinou sú to vždy tie typy, ktoré naozaj nemusím.

Kdyby sa dejiny odehráli jinak

2. listopadu 2016 v 19:05 | Pati |  Téma týdne
Keby bolo keby...

Keby praveký ľudia neobjavili oheň...
Keby sa neobjavilo písmo...
Keby Kolumbus neobjavil Ameriku...
Keby nevypukla 1. svetová vojna...
Keby Edison neobjavil žiarovku...
Keby Neil Armstrong niešiel na Mesiac...
Keby nepadli "dvojičky"...

Takto by sa to dalo charakterizovať. Všetko čo sa deje ma určitý význam, aj v naších dejinách.

Všetky tieto činy, čo sa stali ,tvoria dejiny. Od prvých ľudí, cez civilizácie pred Kristom - po Kristovi, až po dnešnú modernú dobu. Dejiny tu vždy boli, vždy sú a vždy budú. My sami tvoríme dejiny. Všetko veľké čo sa raz stalo sa zapíše do dejín a je len na nás či to bude to dobré alebo zlé.

Otužovanie

20. září 2016 v 11:17 | Pati |  Na zamyslenie
Kedysi ako malé deti sme sa chodili kúpať do jazera a nevadilo nám, keď bolo vonku iba 20 stupňov. Teraz je to pre nás už zima. Musí byť aspoň 25, ale aj tak je voda v jazere pre mňa už studená. Nejak som si už zvykla na tie termálne pramene, aj keď kúpanie v tých 38 stupňových vodách priam neznášam. Je tam pre mňa strašne teplo. Ako deti nám nevadilo, keď sme sa kúpali v 20 stupňovej vode, ktorá na kúpaliskách bola. Dokonca nám to nevadilo ani vtedy, keď vonku bolo iba 16-18 stupňov. Otužilé deti. Kiežby mi to vydržalo doteraz. Niežeby som teraz bola nejaká zhíčkaná, ale jednoducho mi to vadí, alebo môjmu telu. Keď vleziem do studenej vody alebo keď vyjdem z vody a je vonku 20 tak sa rozklepem ako osika. Nikdy by som neverila, že môj organizmus sa môže tak zmeniť. Ale snažím sa to zmeniť a preto sa občas sprchujem vlažnou a niekedy studenou sprchou. Vraj to pomáha. A je to pravda. Už vydržím toho viacej. Treba si len zobrať svoj organizmus pod kontrolu a naučiť ho čo chceme a buď sa teda prispôsobí alebo to teda neprijme. Iná možnosť nie je.

Niekedy to chce pauzu

25. srpna 2016 v 23:27 | Pati |  Vysvetlivky
Čas uteká strašne rýchlo a ja s ním. Plánovala som pridať nové články na blog, ale nejako nestíham. Mám veľa veci naraz. Filmovačky, brigáda, fotenia, upravovania, výlety, kamaráti a medzi tým sa stíham akurát tak vybaliť a zabaliť. Izba vyzerá ako po výbuchu. Ale dnes sa mi to všetko spomalilo, keďže som ochorela a ležala v posteli. Dala som si niektoré veci v počítaci do poriadku, pozrela konečne seriály a filmy a užila si chvílku sama so sebou. Zajtra sa vrhnem na izbu, nech vyzerá ako tak a večer si vyrazím na chvíľu von, nadýchať sa vzduchu. V nedelu odchádzam zasa na týždeň preč a ešte v ten deň ako prídem idem zas preč. Takže iba vymením tašku a bežím. Doma sa zasa nezdržím. Ale neskutočne sa teším. Ak potom budem mať čas určite sa podelím s článkom. Všetko tak uteká a človek si ani nestíha pozrieť čo vlastne nafotil. Až teraz zisťujem čo mám. Do toho ma ešte čaká strihať videá a jedno na pohovor, tak som zvedavá. Som neskutočne rada za všetky príležitosti, ktoré dostávam a za skvelých ľudí, ktorými som oblopená. Aj za skvelú časť rodiny. Tá druhá o mňa už ani nezakopne. Ani mi nechýba. Nech si žijú tak ako si zaslúžia...

Prednedávnom sa k nám do domu nasťahovali cigáni a spôosobujú tu problémy. Večer sa opijú a potom pobijú. Takže sa každý v noci vyspí, keď hulákajú.

Za paŕ dni už je september tak ešte uživajte august a s ním aj koniec prázdnin. Majte sa pekne. Vaša blogerka Pati. ;)

Keď človek nestíha aj cez prázdniny

10. srpna 2016 v 9:07 | Pati |  Vysvetlivky
Minulý týždeň bol celkovo zhon. Brigáda, fotenie, upravovanie, chystanie darčeka, balenie... Je toho akosi veľa a času žalostne málo. Celkovo celé leto mám stále niečo. Ale mne sa to páči, lebo sa človek nestíha nudiť. Také slovo ani nepoznám. Babka mi skôr hovorí, že čo si nenájdem čas na oddych a potom na dovolenku. Ale to sa skrátka nedá zladiť, keď ste traja a každý môže inokedy a ja si ten čas naozaj nemôžem vybrať.

Neozvala som sa na blogu už dlhšie, ale za ten čas toho prešlo naozaj veľa. Strávila som krásne 3 dni s najlepšou kamarátkou spojené s výletom do Brna. Prechádzky a vyvaľovanie sa na pláži s maminou, komparzy so sestrou, 2 super fotenia s dvoma krásnymi a milými dievčatami, upravovanie fotiek, kreslenie darčeka pre kamarátku k narodeninám. 3 dni stanovačky spojenej oslavou s najlepšou partiou ľudí, výlet do Maďarska. Ďalší komparz, kde réžiu robila moja učiteľka zo školy a zahrala som si s kamarátkou herečkou, ktorá mi pomáhala pri mojich študentských filmoch. Bolo to strašne milé a príjemné sa stretnúť s učiteľkou po takmer 3 rokoch a kamarátkou po roku.
Je to strašne veľa krásnych zážitkov, na ktoré nikdy nezabudnem.

Keď som privítala nové veci doma

30. července 2016 v 12:23 | Pati |  Fotím, fotíš, fotíme
V júli som si kúpila veľa zaujímavých vecí, ale tieto ma naozaj potešili. Robia mi neskutočnu radosť. Je super, keď človek dokáže aj sám seba potešiť. Hneď máte lepšiu náladu a život je krajší a veselší. Stači ktomu aj len jednoducha malá vecička, hoci aj za pár centov alebo vec, ktorú si vyrobíte sami. To má ešte väčšiu hodnotu. Či už je to od vás alebo od niekoho iného. Kedysi som vyrábala rôzne ručné veci, ale teraz mi na to veľmi neostáva čas. Sestre som napríklad ušila plyšového psíka, pre bábiky šaty, vyrobila vlastné náušnice a pod.


Další články

Eragon24.blog.cz