Miesto úniku

28. července 2016 v 20:59 | Pati |  Téma týdne
Bloguju, protože...
Cítili ste sa niekedy tak, že blog je jediné miesto, kde môžete vypísať svoju dušu. Niežeby sa to nedalo aj v reálnom svete, ale skrátka v písaní sa toho dá viacej povedať a úplne inak ako v realite. Niektoré veci sa dajú prikrášliť alebo sa dajú opísať úplne inou formou ako keď to hovoríme. Aj keď dalo by sa polemizovať, to ako to povieme, akým tónom či hlasom, to tiež závisí na tom ako to vyznie. Ale takéto veci sa dajú robiť aj pri písaní, akurát inou formou.
Na blogu som už dosť dlho. Počas strednej som v tom videla akýsi únik, možnosť vypísať sa a robiť všeličo čo písmo dovolí. Keď začnete písať na blog tak sa vám zmení absolútne myslenie, nie v tom zlom zmysle, ale naopak. Vidíte svet inak. Začínate sa zamýšľať nad rôznymi otázkami, ktoré vás predtým ani len nenapadli. Snažíte sa nájsť odpovede, aj keď nie vždy sa ich podarí objaviť. Obohacuje sa vám slovná zásoba. Pre mňa to malo ešte jeden veľký úspech a to v tom, že dovtedy som veľmi nevedela písať slohy. A potom čo som začala písať na blog sa mi slohový prejav o dosť zvýšil. Sama som bola prekvapená. Dostali sme na úlohu spraviť celkom ťažkú úvahu. Väčšina z triedy nevedela čo k tomu napísať, no mne zrazu svitlo a začala som písať. Slová a písmenká sa len tak sypali a za pár minút som to mala napísané. Učiteľka bola dosť prekvapená a aj mama keď som jej to doma ukázala. Neverila, že takéto niečo som napísala ja. Aj za toto som vďačná blogu. Obdobie to bolo krásne, ale ako všetko niekedy končí, tak aj u mňa.


Čakala ma maturita a s ňou sa uzatvorili všetky aktivity, ktoré som dovtedy robila. Nič pre mňa vtedy neexistovalo, iba učenie. Aj keď bol hokej, alebo iné veci, muselo to ísť skrátka nabok. Potom som si myslela, že budem mať na blog čas, ale ten sa akosi vyparil. Začala som novú školu a s ňou veľa povinností. Ledva som stíhala školu a na nič iné mi neostával čas. A tak som blog nechala stranou. Myslela som si, že sa už k nemu nevrátim, pretože času bolo naozaj málo. Škola skončila, začala robota a čas žiaden. Ale teraz nemám ani robotu ani školu, tak sa nejaký ten čas nájde, aj keď to tiež nie je sláva. Moje aktivity a záujmy sa rozšírili natoľko, že si už zapisujem čo kedy mám a niekedy je ťažké nájsť si voľný termín. Ale moja túžba po písaní a po blogu bola väčšina, takže vždy, keď si nájdem nejaký voľný tak píšem. Je to na rôznych miestach. Buď do mobilu alebo na papier a keď som doma si to pozbieram a prepíšem. Píšem vo vlaku, v mhd, na zastávke, v kaviarni, reštaurácii, na prechádzke... všade kde sa ma zmocní písacie okienko. Baví ma ako skáčete z písmenka na písmenko a snažíte sa z toho vyplodiť niečo zmysluplné. Čo sa bude páčiť vám, ale mne. Snáď som vás týmto článkom nenudila, ale naopak inšpirovala v písaní ďalších článkov. Veľa šťastia.

Vaša blogerka Pati :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ak si navštívil tento blog prosim sprav klik

:)

Komentáře

1 Raja Luthriela Raja Luthriela | Web | 28. července 2016 v 21:32 | Reagovat

Přesně. Takhle to cítím i já. Člověk si blogování zlepší písemný projev. A nejen ten. Člověk se odreaguje...

2 Jana Jana | E-mail | Web | 29. července 2016 v 12:50 | Reagovat

Krásné "vyznání! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
Eragon24.blog.cz