Opäť sa stretávame...

19. listopadu 2016 v 12:04 | Pati |  Sny z oblakov :) :(
S celou rodinou sme prišli do obchodného centra. Neviem vôbec v akom meste to bolo, nepoznala som to. Bolo to niečo nové. Spolu so sestrou sme zavítali do jedného obchodu, kde mali oblečenie. Babka s mamou a dedom zatiaľ išli do potravín. Našli sme si tam naozaj pekné kúsky, ale nevedeli sme sa rozhodnúť, že ktoré. Tak sme čakali kým prídu za nami. Pochvíli prišli a hneď sme im začali ukazovať kúsky. Bolo ich cekom dosť. Nechala som im nech mi to kúpia a ja že zatiaľ pôjdem pozrieť iné obchody. Všimla som si, že akurát tam robil autogramiádu Robo Mikla. Dávno stratená hviezda superstar. No potom som si kúsok pred ním všimla jednu tvár. Veľmi dobre som ju poznala a dlho sme sa nevideli. Sedel tam usmiaty a niečo predával. Na ten úsmev sa nedá zabudnúť, aj po takej dlhej dobe. Keď som sa lepšie pozrela vedľa neho sedel ďalší spolužiak. Vyzeral presne tak isto ako v škole. Ani trochu sa nezmenil. Obaja tam sedeli, rozprávali sa a ponúkali čosi ľudom. Ani som sa nepozrela čo. Neviem, ale akosi ma to nezaujímalo. Zabudla som aj kam som chcela ísť. Už som bola takmer pred nimi, takže otočiť som sa nemohla, to by bolo moc nápadne. Prešla som okolo nich a zahrala, že ich nevidím a pozerala som sa presne na opačnú stranu, kde bol obchod. Vykračovala som ráznym krokom a sebavedome.

V tom som počula ako si ma pozdravil. Chvíľu som prešla dopredu a len sa jemne otočila, že sa pozerám, kto ma to zdravil a nikoho som nevidela. Aj keď som presne vedela kde si a že si to ty. V tom som začula ako druhý spolužiak tebe hovorí: "Kto to bol?" Ty: "No však Paťa. On: "To bola Paťa?" Úplne com cítila ten prekvapený tón hlasu. To som až taká iná?, pomyslela som si. Zaujímave na tom bolo, že ma spoznal on. Bola som z toho taká zmätaná. Prišla som k Miklovi a vytiahla zošit. Hľadala som tam voľné stránky, ale nenašla som. Stále som sa spamätávala z toho čo som práve videla. Išla som stále dopredu, aj keď tam už neboli obchody. Bola som zamyslená, takže som si ani nevšimla,že som sa ocitla v nejakom kasíne. Stála som pred vstupom, prešla som cez prepážku a až vtedy som si uvedomila, kde vlastne som. Hneď som sa spamätala a utekala naspäť za rodinou. Nechcela som prejsť opäť okolo nich, tak som kľučkovala inými uličkami. V tom som si všimla, že tam už niesu. Prišla som pred dohodnutý obchod a všetci ma tam už čakali a pýtali sa ma, kde som bola. Dedo mi ukázal plno kartičiek s podpismi od Miklu. "Ešte som stihol aj toto vybaviť. Ty si si ho nevšimľa?" Zamyslela som sa a spomenula si na plný blok. "Už som nemala voľné papiere". Dedo sa na mňa pozrel a povedal: "Ale veď on tam rozdával aj s papiermi." Cítila som sa zahanbene. Išli sme domov a ešte celú cestu mi to vŕtalo v hlave. Mala som sa pozdraviť? Alebo takto je to lepšie? Nevedela som sa toho divného pocitu zbaviť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ak si navštívil tento blog prosim sprav klik

:)

Komentáře

1 Daisha Daisha | Web | 19. listopadu 2016 v 12:16 | Reagovat

Wow zaujimavy sen

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
Eragon24.blog.cz