Jeden z najhorších dní…

8. června 2017 v 21:39 | Pati |  Príbehy
Všetko to začalo už v noci. Mala som veľmi divné sny.

Kamarátka pracovala ako fotografka, ale nechcela vlastný ateliér, tak chodil ku kadejakým ľudom pracovať. Stretla som ju vo vlaku, bola akurát s jej vedúcou. Pozdravili sme sa a povedala mi kam ide. Mne sa to veľmi nepáčilo, tak som jej povedala môj názor, ale nechcela som jej zle, tak som ju tam nechala ísť. Vystúpila som tam kde ona. Išlo tam veľa dievčat. Pomaly som sa zakrádala za nimi, aby ma kamarátka nevidela. Schovala som sa za auto a všetky baby vošli dnu. Potom som počula niekoho vonku, že hovorí o tom, že ten chlapík už niekoho zabil. Zrazu pár báb vybehlo a pozrela som sa dnu a videla som tam kamarátku. Muž bol ozbrojený. Utekala som za ňou a snažila som sa muža nejak zaujať. Medzi tým ako som ho ovplyvňovala, kamarátka utekala preč. Kamarátke sa podarilo zavolať pomoc a tak prišli policajti. Potom som už len s kamarátom chodila po obchodnom centre a zrazu sa objavila na kúpalisku, kde začali natáčať nejakú reláciu a nechceli nás pustiť preč. Bolo to na konci mesta, takže už ani nešiel žiaden autobus. Potom som sa zobudila a všetko to začalo...


Hneď ako som vstala, tak ma zobudil "príjemný" telefón z úradu. Potom ďalší telefón. Mama mi volala, že jej otec volal, že sa ide otráviť liekmi. Ihneď volala jeho rodičom, aby tam prišli a utekala z práce z iného mesta domov. Keď prišla doma už nikoho nebolo, otca už zobrala záchranka.
Keď som to počula, hneď mi stúpol tlak a neskutočne ma rozbolelo brucho. V nemocnici mu spravili výplach a budú mu robiť vyšetrenia. Mama tam stretla dedka a ten hneď všetku vinu hádzal na ňu, pritom to jej vina vôbec nie je.. ale to je o inom.
Takýto krásny sleď udalostí. Potom som išla na fotenie. Mala som sa stretnúť s jednou babou. Fotili sme už asi takú polhodinu, keď ideme uličkou a ona mi hovorí, že sa jej toči hlava. Hľadala som nejakú stoličku, ale nič tam nebolo. Vyšli sme kúsok vyššie, keď som tam našla stoličku a snažila sa ju rozložiť, už som len videla ako sa potáca a padá na zem. Snažila som sa ju zodvihnúť a posadila som ju na stoličku. Dala som jej pitie. Kázala som jej nech sa veľa napije a nechala ju sedieť. Dlho jej to neprestávalo. Hľadala som, ktorým smerom je zastávka. Odprevadila som ju na zastávku a počkala kým nastúpi do autobusu. Potom som jej písala, či prišla domov v poriadku. Našťastie áno. A toto všetko sa mi udialo v priebehu 3 hodín. Bola som z toho neskutočne unavená.
Neprajem toto zažiť nikomu...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Bol si tu? Sprav tu dole:

Klik :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
Eragon24.blog.cz